Kostol Narodenia Panny Márie, Horné Krškany

Rímskokatolícky kostol v Horných Krškanoch je národnou kultúrnou pamiatkou. Má hodnotu historického dokumentu. Dokladá nielen osídlenie lokality Horných Krškán od konca 13. storočia, ale aj výtvarnú úroveň jeho staviteľov a autorov jeho freskovej výzdoby.
Pri obnove kostola v rokoch 2008 - 2015 sa vykonal i archeologický výskum a obnovili sa zachované časti fresiek. Text histórie kostola čerpá informácie i fotografie z tohto výskumu a z farskej kroniky.

História územia Horných Krškán a kostola

Na území Horných Krškán sa uskutočnili archeologické výskumy súvisiace s výstavbou priemyselných areálov. V priestore Priemyselnej ulice preskúmali kostrové pohrebisko kultúry s lineárnou keramikou (neolit) a polykultúrne sídlisko s doloženým osídlením z obdobia bádenskej kultúry (eneolit), nitrianskej kultúry (staršia doba bronzová) a čakanskej kultúry (mladšia doba bronzová). V areáli Mäsokombinátu objavili radové pohrebisko z 9. až 11. storočia. Bolo zistené najstaršie osídlenie územia z obdobia mladého paleolitu na pahorku Tobola. V r. 1928 bola v Krškanoch náhodne nájdená aj macedónska tetradrachma Alexandra Veľkého (razba mesta Ace) z r. 336 až 323 pred Kristom.

Horné Krškany, v r. 1240 nazývané Kereškýň, boli pôvodne majetok kráľovnej, potom zemanov. Románsky kostolík pod Tobolou postavili v 13. storočí zoborskí benediktíni. V dokumentoch sa v r. 1562 spomína vinohrad Thobola, r. 1585 obec vyrabovali Turci a r. 1688 poznamenáva vizitátor, že je obec opäť pustá. Zachovával sa tu vzácny stredoveký zvyk pestovať na cintoríne ovocné stromy. Podľa tradovaných informácií v 17. storočí používali kostol protestanti. V r. 1753 sa sťažoval Adam Ernyei pred Nitrianskou kapitulou, že zeman Ladislav Takács si privlastnil práva donátora kostola a zriadil si pri oltári aj miesta na sedenie. Erneyi tvrdil, že kostol vybudovali z donácie jeho predkov pred viac ako 2 storočiami, teda okolo r. 1550. Jeho tvrdenie sa mohlo opierať o ústnu tradíciu. V čase tureckej anexie, obliehaní a dobytí Nitry (1663 - 1664), plienili turecké vojská aj okolie Nitry. V r. 1921 kostol zhorel, oheň sa chytil od vlaku. Kostol bol renovovaný v r. 1938 zásluhou notára Masaryka a starostu Ondreja Horňáka. V r. 1939 bol slávnostne daný do prevádzky.

Analýza vývoja kultúrnej pamiatky

1. stavebná etapa

Druhá polovica 13. storočia. Stredoveká nástenná maľba v kostole bola vytvorená až sekundárne medzi r. 1370 - 1420. Kostol mal loď z kamenného muriva v rozsahu dnešnej svätyne. Interiér lode kostola mohol byť ukončený trámovým stropom, prípadne otvorený do krovu. Nad východnou a západnou stenou mohol byť štít. Loď mala na južnej stene vstup a asi aj jediný okenný otvor. (Situáciu v polohe okna zničila neskoršia baroková a aj empírová úprava okna). Svätyňa kostola sa s určitosťou nachádzala na východe a mohla mať pravouhlý, polkruhový, prípadne neskôr aj polygonálny uzáver. Nejasnosti vnášajú do výrazu kostola aj neskoršie stavebné úpravy.

2. stavebná etapa

Adaptačná. Možno ju datovať do druhej polovice 16. storočia. V súvislosti s útokom tureckého vojska na Nitru v r. 1576 možno predpokladať vydrancovanie kostola a jeho spustošenie. Podobne aj medzi r. 1663 - 1664. Po ústupe tureckých vojsk sa kostoly renovovali. Došlo k zmene výškovej úrovne podlahy lode, úprave svätyne a zmene vchodu do objektu. Vchod bol vytvorený v stredovej osi západného priečelia kostola. Dovtedajší vstup na južnej stene zamurovali. Z tejto etapy sa zachovali fragmenty exteriérovej a interiérovej omietky, najmä v polohe vstupného otvoru z exteriéru aj interiéru. Podľa nálezov bol exteriér pomerne skromný, bez výzdoby, iba vo svetlej hnedastej farbe. Na východnej stene sa už na renesančnom fragmente muriva nachádza fragment výzdoby (sv. Barbara).

3. stavebná etapa

Prebudovanie kostola, jeho rozšírenie a zmena orientácie vo vzťahu k svetovým stranám. Kanonická vizitácia z r. 1732 podrobne opisuje zmeny, ktoré nastali pravdepodobne pred r. 1721. Kostol rozšírili prístavbou novej lode na východe. Bola strhnutá staršia svätyňa. Víťazný oblúk prebudovali. Hlavný vstup do kostola tvorili dvojkrídlové dvere na východnej stene. Stará loď sa stala svätyňou a bola zaklenutá. Jej zaklenutie valenou klenbou s lunetami dokumentuje aj dobová fotografia z r. 1898. Západný vstup zamurovali a vytvorili v ňom niku pre vsadenie bohostánku. Vizitátor uvádza aj stenu za oltárom, ktorá bola „rôznymi farbami maľovaná“. (Dá sa predpokladať, že časti staršej nástennej maľby presvitali a podľa vtedajšej tvorivosti ich miestny maliar - Ján Ribiny doplnil, prípadne premaľoval). Kostol mal aj vežu. V kostole bol oltár sv. Rodiny so sochami sv. Jána evanjelistu a Jakuba apoštola. Kostol osvetľovali 2 okná. Podlaha bola dláždená pálenými tehlami. Pri archeologickom výskume objavili v presbytériu barokovú tehlovú podlahu, ktorá sa zachovala v celej šírke svätyne a dĺžke 400 až 436 cm. Našli fragment pieskovcovej krstiteľnice.

4. stavebná etapa

Dokladovaná prestavba z r. 1752 v kanonickej vizitácii z r. 1767 a listine z r. 1754. V listine z 16.5.1754 darovala Magdaléna Marossy, vdova po Ladislavovi Takácsovi, 150 rýnskych forintov na vytvorenie základiny na údržbu kostola a jeho zariadenie, ako aj na zádušné omše. Niekdajšiu kaplnku zasvätenú Panne Márii prestavali Takácsovci s povolením vtedajšieho biskupa Imricha Eszterházyho na malý kostol, v ktorom bola zriadená aj krypta pre členov rodiny. Erb Ladislava Takácsa zdobil hlavný oltár. Počas prestavby bola zbúraná drevená loď a na jej mieste bola postavená murovaná loď, ktorá bola zaklenutá. O vtedajšej podobe kostola píše vizitátor v r. 1767. Uvádza už sakristiu, ktorá je zaklenutá. Do sakristie viedli dvere „tureckého typu“ (možno dverná výplň bola perforovaná na turecký spôsob alebo portál bol ukončený lomeným oblúkom.) Bez organu. Steny vybielené vápnom. Kostol mal aj zvonicu, ktorá tvorila súčasť objektu. V kostole boli 2 oltáre. Veľký bol zasvätený Narodeniu Kráľovnej Anjelov - obraz Narodenia Panny Márie. Po bokoch boli sochy sv. Joachima a Anny. Vo vrchole oltára bol obraz sv. Ladislava, kráľa Uhorska a 4 sochy anjelov. Druhý oltár bol zasvätený sv. Rodine.

5. stavebná etapa

Ako uvádza vizitácia z roku 1829, bola strhnutá veža a postavená nová zvonica mimo objektu. Do sakristie boli osadené jednokrídlové kazetové dvere, ktorých zárubňa sa zachovala do súčasnosti.

6. stavebná etapa

Možno ju datovať okolo polovice 19.st. Súvisela so strhnutím barokovej lode a výstavbou lode v empírovom štýle. Steny novej lode so stĺpovou predsieňou sa zachovali do súčasnosti. Loď bola prestropená trámovým stropom s omietaným podbíjaním. Strop bol asi o 20 cm nižšie ako súčasný. Na severnej stene lode kostola bolo pravdepodobne miesto pre umiestnenie oltára (možno uvádzaný barokový oltár sv. Rodiny z donácie Ladislava Takácsa). Z dôvodu zanedbávania údržby a zhoršujúceho sa stavebno-technického stavu objektu, ho museli pre dezolátny stav úradne zatvoriť. V rokoch 1898 až 1908 bola strecha upravená a strhnutá veža.

7. stavebná etapa

Súvisela s komplexnou pamiatkovou obnovou kostola v roku 1938. V rámci obnovy z ruinálneho stavu, ktorý zapríčinil požiar v r. 1921, boli vytvorené nové stropy. Bol upravený tvar strechy.

Staré fotografie zachytávajú ruinálny stav kostola

Súčasný stav

Interiér kostola je prístupný cez otvorenú stĺpovú predsieň na hlavnej východnej fasáde.

V interiéri lode dominuje pravidelné členenie južnej a severnej steny pilastrami a kazetový strop s pravouhlým rastrom. Západnú stenu lode perforuje víťazný oblúk so zaklenutím v tvare mierne stlačeného polkruhu.

Na západnej stene južne od víťazného oblúka je vyhĺbená nika v tvare nepravidelného oválu, do ktorej je vsadený figurálny reliéf s olejovým náterom alabastrovej bielej. V centre je figúra Panny Márie na pahorku, po bokoch sú figúry misionárov a domorodého obyvateľstva. Na druhej strane je oltár sv. dona Bosca. Na severnej stene v strede je plytká nika s polkruhovým ukončením, v ktorej je polychrómovaný reliéf znázorňujúci postavu sv. Terézie, fasádu kostola a ruže, padajúce z neba. Polychrómia je vytvorená z olejových farieb a je naturalistická.

Svätyňa má pravouhlý uzáver a je orientovaná na západ. Na západnej stene svätyne dominuje v hornej polovici stredoveká freska, znázorňujúca výjav Poslednej večere.

Pri oprave zrúcanín v r. 1938 objavili fresky z 13. - 14. storočia s vyobrazením zoborského kláštora. Reštauroval ich akademický maliar Jelínek. Druhýkrát bola freska reštaurovaná v r. 2008 - 2011.

Maľba je realizovaná technikou fresco, iba nádoby na stole boli maľované secco.

Kompozícia s tematikou Poslednej večere je lemovaná svetločerveným a okrovým pásom. Farebne bohatší pás lemoval spodnú kompozíciu, z ktorej sa ale zachoval iba fragment architektúry v južnej časti západnej steny s postavou trúbiacou na trúbke. V severnej časti je situovaná postava mučeníka, držiaca palmovú ratolesť. Druhá, iba torzálne zachovaná postava drží v ruke kameň, z čoho možno usudzovať, že mučeníkom by mohol byť sv. Štefan. Na plochách južnej a severnej steny boli identifikované iba malé fragmenty pôvodnej výmaľby. Z mladšej etapy sa v severovýchodnom kúte zachovala omietka s fragmentom výmaľby predstavujúcom spodnú časť drapérie postavy a nápis „S.Barbara“. Maľba je technikou secco.